Všetko, čo je dôležité. Je pevne zovretá hrsť
Ktorá skrýva svoje tajomstvo.
Pokiaľ sa neotvorí a ty nezistíš, že v skutočnosti v nej nič nie je.
Všetko, čo je krásne. Je planúce srdce.
Ktoré je prísľubom nekončiacej lásky.
Pokiaľ sa neotvorí a ty neuvidíš, že obsahuje iba dohasínajúce uhlíky a popol voľakedajšieho citu.
Všetko, čo je dôležité. Je jasná cesta. Ktorá vedie do ešte jasnejších budúcností.
Pokiaľ sa nepodívaš nahor a neodhalíš, že ju v skutočnosti neosvetľuje slnko, ale umelý svit neónových žiariviek.
A ty si povieš, že si bol iba vysávačom ľudského prachu, špiny a cudzích spomienok.
Ktoré si považoval za svoje vlastné.
Zobliekaš si hromady cudzích koží, aby si poznal, že si nahý.
Pretože na teba akosi pozabudli a zo skladu ti nevydali tvoju kožu.
Tvoje obnažené svaly, šľachy, orgány a kosti, čelia štyrom ročným obdobiam a ty sa márne pýtaš , kde sa stala chyba.
Tiká budík srdca, milióny neurónov transportujú milióny obrazov, vnemov a myšlienok.
Kde si sa zatúlal. Tak preč od seba samého, až nariekaš, že nevieš nájsť cestu späť?
V nezábudkách, v poľnej tráve, medzi hrdzavými koľajnicami si zradil sám seba, svojho najlepšieho priateľa.
A zostalo ti len to, čo je naozaj dôležité.
Tvoja vlastná prázdnota uprostred davu ľudí.
Celá debata | RSS tejto debaty