neposlušný občan

Colombíny

Po svete chodia Colombíny
Hrajú sa na lásku
Všade trčia ostré míny
A telá Harlekýnov
Končí divadlo života
Režisér Gilotína
A kopy smetí
A slzy detí
A vietor letí má čierny plášť
Po svete chodia Colombíny
Kladiem si otázku
Či pôjdem mlčky s nimi
S pokorou sprostej ovce
Končí sa opera
Herečka ukláňa sa
A davy ľudí
A kohút budí
Archanjel súdi
Má krvavú róbu
A Spravodliví biele rúcho
Salome nesie pod pazuchou misu na hlavu proroka
A van Gogh stína svoje ucho
A je tak hlucho, je tak hlucho
Špina zapchala naše uši
A rakovina našich duší
A symfónia umierania
A smútok až do povracania
A sídliská a ľudské stopy
A okamihy do potopy
A láva tryská z krku sopky
A chryzamtény, mľkve hrobky
A naše ciele, horizonty, fatamorgány a pády
A krátery, drogy, chlast a vodopády
Nadávok a obvinení
Po svete chodia Colombíny
Hrajú sa na lásku
Pôjdeme s nimi, znova s nimi ?!
To telá Harlekýnov nám kladú túto otázku
A nevediac sa dočkať odpovede
Umierajú ticho na snehu

September 1990