Kaplnka
V kaplnke polnoc odbíja do prachu obrazov
Studený dážď pleskoce a stromy stonú
Z konárov holých voda ti steká do vlasov
Je ako slzy,však plakať niet kvôli komu
Mesiac je oblý,možno je v deviatom mesiaci
Porodí ráno a vtáci vykríknu žalm
Blahoslavení sú čistí,čistí a trpiaci
Len ja pri tej kaplnke budem stáť naďalej sám
Do konských postrojov moju slobodu zovreli
Pridali ostrohy,jazdca,sedlo a bič
A krídla,tie dávno na ohni jesene zotleli
A z môjho odletu k tebe nebolo nič
A svätí v kaplnke,tí to už majú za sebou
Nehybní,mĺkvi,zbožne zopnuté dlane
Dívam sa na nich,na svet a na nebo
A ticho dúfam aj v moje zmŕtvychvstanie
V kaplnke polnoc odbíja do prachu obrazov
Ty stojíš nahá v zlatistom jesennom lístí
Liečim sa u teba zo všetkých mojich úrazov
Studený dážď padá a už sme čistí
17.11.1992
Celá debata | RSS tejto debaty