Tridsať strieborných
Som jedným peniazom z tridsiatich strieborných
Na každý deň v mesiaci mi zostalo na chlieb a parádu
Pomaly míňam, ukrajujem z nich
Vraj som ich zarobil za hriech a za zradu
Vraj sa mi smejú ešte aj ostnaté drôty plota
Mesačná obloha, nočný kovový mráz
Stromy sa rehocú: Čo máš zo života?!
Si tu len krátko a odídeš zas
Môcť tak chytiť svoj osud
Vyprášiť mu kabát
Potom ho pustiť, nech si uteká
Pozbierať rosu
Počuť kvety plakať
A začať znova veriť v človeka
Miesto toho sa kŕčovite vzpieram
Pozrieť sa k nebu, kde vraj čaká spása
Som ovcou nestrihanou a chýba mi viera
Bohovia len tak ľahko nezjavia sa
1986
Celá debata | RSS tejto debaty