Čierny Peter Za oknom vyhrávajú struny vetra Za stolom sedíme,hrá sa o city Kto dostal kartu Čierneho Petra Ten bude na kríž samoty pribitý Ešte ma nesúď,ešte dýcham kyslík A nechystám sa otrčiť hneď krpce Ešte mám v hlave miesto pre výmysly Ešte mi pre lásku nevychladlo srdce 1989

Alicante Moře zná píseň křídel racků – andělů Zhlédl jsem z nebe na tvé jezero A v Alicante,když myslím na tebe,je mi do zpěvu Jen to,že jsem nemohl k tobě slétnout,to mne bolelo Ze střípků modrých mraků své nebe skládám Do zvuků kastanět se z nočních hvězd objeví tvoje tvář Jsi dojatá,jsi létem rozesmátá Zdá se mi s tebou a otvírám svůj snář Palmy […]

už si mi zostal len Ty, Bože keď všade sú nože, vietor a nože aj anjel môj odletí preč jeseň je meč, samota meč slová sú dávno spočítané a prázdne dlane a usínanie potom zas nové prebudenie bdenie, hľadanie hľadanie slnečného sveta, kde splieta sa letný sen a noc je tak tmavá, krutá ďaleko deň, ďaleko deň 2013

je noc a prší a v mojej duši sa usadil smútok reťaze splieta a v mojej hlave prebieha práve koniec jedneho sveta je noc, tisíc a jedna len rozprávka neznie do šumu dažďa táto noc chutí mandľami tak ako samovražda je noc a prší nič neprehluší tú symfóniu v hlave a prázdne slová vybledlých obrazov jedna noc v Bratislave 2014

Tridsať strieborných Som jedným peniazom z tridsiatich strieborných Na každý deň v mesiaci mi zostalo na chlieb a parádu Pomaly míňam, ukrajujem z nich Vraj som ich zarobil za hriech a za zradu Vraj sa mi smejú ešte aj ostnaté drôty plota Mesačná obloha, nočný kovový mráz Stromy sa rehocú: Čo máš zo života?! Si tu len krátko a odídeš zas Môcť tak chytiť svoj osud […]

Smútok Smútok píše na zreničky Kvapky ako z olova Umrela chuť do pesničky Znie len jeho – sólová 1986

Druhé dějství lásky Srdce vytuší Kdy je přestávka Herci již odcházejí – děsně pustej flek Před třetím dějstvím, před koncem hry Dej mi polibek 1986

O rozbitom zrkadle Fantázia dažďa Bubnujúceho kovovými prstami Na tvoje teplé telo Poranená ostrou črepinou Vidíš, ani to nebolelo Vzlykla si na mojom pleci Uplakané slnko vrhalo tiene Ľudí, zvierat a vecí S kvapkami krvi vytiekli oči Opustené jamky podpätok drví Hrám sa na skrývačku V zamate tvojho lona A ty ma objavíš Tú moju kúzelnú myš V zajatí plyšového slona […]

tam kde niet lásky niet ani pohladenia čas na otázky uteká a duša smutná vraví dovidenia samota stíha človeka a moja nádej po Dunaji pláva a riečne čajky ticho volajú neplač ty blázon, aj to sa predsa stáva tie chladné vody ti ruku podajú a niet objatia, ani kúsok nehy nikto ťa nikde nečaká len stromy, piesok a dunajské brehy a leto, ktoré už ťa neláka sen ten je […]

verše sú dopísané a čaša dopitá zostali prázdne dlane ticho sa nepýta uviazli slová tam niekde na polceste a pusté ulice sú zrazu v celom meste obloha sivá z oblakov ticho prší chiméra clivá po súzvuku dvoch duší a okno k pánubohu kamene rozbili a v eklektickom slohu verše sa zbláznili zahrá mi pieseň vetrov odkiaľsi od polí na tisíc kilometrov bolesť, že nebolí a […]