Vyznačená cesta
/Vaclavovi Havlovi/
Ktosi mi vyznačil cestu
A ja mám byť ticho?!
Ktosi mi v noci napľul do očí
Vravia, že zostal som sám
So svojou pýchou
A že sa vraj do niečoho namočím
Niekto už sedí, ostatní ešte stoja
Autobus akosi nejde do cieľa
Klzké sú cesty a ženy vodičov sa boja
Ochranca zveri si schuti zastrieľa
Niekto tu plače, iný sa hrá a smeje
Svet je predsa len trochu veselý
Autobus letí kopcom do beznádeje
Kytice pri pomníku dávno umreli
Február 1989