A kvety voňajú

a kvety voňajú

a kvety voňajú, akoby nikdy nemali prestať
a domy stoja, počuť vtáky v záhradách
vo mne je hlucho a čosi chce ma trestať
za to, že mal som lásku a nechcel ju vzdať

plechoví anjeli krúžia letným nebom
oni sú nevinní, ja sa musím kajať
že som po poľnej ceste kráčal s tebou
a túžil zažiť kúsok pozemského raja

s rukami za hlavou sa ťažko básne píše
najmä ak v chrbte cítim oceľový chlad
bolesť je ticho, tichšie, tichšie, tichšie
a tráva do náruče ukryje ma snáď

1989