Otče náš vyrúhaný

23. júna 2014, neposlusnyobcan, moje vlastné básne

Otče náš vyrúhaný

Otče náš nebeský, daj každodenný chleba
Veď aj k milovaniu sýte ústa treba
Odpusť mi, že si ma stvoril ako človeka a preto hreším
Môj smútok pohárom preteká a idem bosý, kráčam peši

Otče náš nebeský, posväť sa tvoje meno
Tak ako sa príboj svätí morskou penou
Buď tvoja vôľa a hlavne tu na Zemi
Žijeme v rinčaní zbraní a bez zázemí

Neuvádzaj nás v pokušenie stlačiť spúšte
Premeniť naše mestá na prahnúce púšte
Mestá a háje, rieky a dediny
Je veľa vojakov a ty si jediný

1986