Snehová vločka

17. júna 2014, neposlusnyobcan, moje vlastné básne

Snehová vločka

Snehová vločka
Ti sadne na čelo
V prítmí zažiaria
Tvoje zrenice
Rozoznejú sa zvonky
A bude veselo
Budú to tvoje Vianoce

Na tisíc kilometrov
Tvoju vločku uvidím
Z diaľky jej zamávam
A pošlem svoju nehu
A priznám sa,že jej trocha závidím
Ten dotyk
Prstami zo snehu

Budem blúdiť pasážami
Tej šedivej reality
Budem ťa hľadať
Len tak
Pre úsmev a slovo ahoj
V meste plnom ľudí
Budem zakliaty
Prosiť Štedrý deň
Srdcia naše zahoj
A požehnaj nás

Z každej vločky snehu
Sa na mňa bude usmievať tvoja tvár

A kľúčenky
A fľaša dopitého vína
Hrnček zo Španielska
Mi bude pripomínať
Že si tu bola
Źe si sa dotkla mojho srdca
Snehovou vločkou Vianoc
Nežná a čakajúca
A budem dúfať
Že zvony polnočné
Nám naše srdcia zhoja

8,12,2000 dávno po polnoci