Nebeská pastierka

17. júna 2014, neposlusnyobcan, moje vlastné básne

Nebeská pastierka

Melódie dažďových kvapiek nosí
Nebeská pastierka v lone
Keď sa rozprší
Ovce – oblaky menštruujú na Zem
A mŕtvych vtedy bolia všetky kosti
A milenci túžia po láske
Ale vedia,že ju nezachytia
Dievčatko si rozčeše mokré plavé vlásky
Spod hrebeňa vyletujú svätojánske mušky
So zhasnutými lampášmi
Steblá trávy a stromy prudko dýchajú
Vdychujú do seba starosti ľudí
A tráva sa skláňa pod kvapkami dažďa
A ľudskou bolesťou
Do ubolesteného pokľaku
Obrazy dávno ošúchaných spomienok
Nám v nemom filme ťukajú na čelo
Prebúdzajú sa mladé ženy
A spod pazúch im vonia pot a sprej
V rádiu znejú orchestrálky
A deduškovia a babičky
Leštia zvráskavenú kožu jabĺk
Flanelovými rukávmi
A bezzubými ústami sa zahryznú
Do sladkokyslej reality
Voda v rieke sa prevaľuje
A na pár okamihov
Odhalí belostné,zlatisté a striebristé
Bruchá rýb
Z odkvapov cvrčí voda
A udiera do plechových
Hrdzavých sudov
Záhradní trpaslíci majú rozplakané oči
Dieťa si rozbilo koleno
A vydesene hľadí na dotyk
S drsnosťou života
Na panvici sa smažia volské oká
Nedonosené deti jednej sliepky
Trolejbusy na konečnej
Poskladali palice
Šoféri plieskajú žolíkovými kartami
V nemocnici pri jednej posteli
Monitor ukazuje exitus
V kolíske zaplače hladné dieťa
Nebeská pastierka
Odženie ovce
Obloha sa vyjasní
Spod záňadria vyberie šatku
Dúhu
A rozprestrie ju po nebi
Od kraja do kraja
Usmeje sa
Vyberie dieťa z kolísky
Obnaží svoj veľký ružový prsník
A dá dieťaťu piť
Kvapky mlieka sa rozletia
Po svete
Nebeská pastierka ich už nepozbiera
Nad Zemou zavládla noc
Iba Mliečna dráha pripomína
Že znova príde
A nasýti všetkých hladujúcich