Djordje Balasevic
Bezdan
PRIEPASŤ
nie som už viacej vo tvojich modlitbách
a na ceste ťa nestretám
a noc mi hrozí
polnoc, pustá tma a strach
keď sa ma prstom dotýka
už ma viac neľúbiš
keď sa vraciam, nie si hore
nehoríš
hasne naša hviezda na obzore
striebristá a klamlivá tak krásne
ďaleko putujem
vietor mi ponúka rýmy
kupujem
hodia sa mi k tvojmu menu
dva tri riadky básne
ti darujem
nepočujem viac, čo šepkáš
keď snívaš
desím sa, že niekoho spomínaš
a stále viac si vzdialená
a blízka, keď všetko znova začína
vraj ma neľúbiš
ale to sa predsa len druhým stáva
vravíš, že nevieš viac, kde som
možno odpoveď nikto nepozná
čo som to urobil, akú smutnú humoresku?
a palác padá, ten krásny palác z piesku
zostáva priepasť, priepasť bezodná