Keď šašo umieral
Keď šašo umieral,zemskí gnómovia nanosili k nemu zlato a drahokamy a obložili ho nimi, aby šašo při umieraní necítil smútok.Vládcovia ohňa – sylfovia rozdúchali drobné plamienky,ktoré zohrievali jeho chladnúce telo.Elfovia prileteli zo svojich vzdušných palácov a vetrík pohládzal šašove vlasy a tvár.Rusalky v drobných dlaniach priniesli priezračnú vodu a dali mu piť,lenže do vody sa primiešali ich slzy,preto bola slaná.Zlato a drahokami sa trblietali,šašo však už videl svetlo prevyšujúce pozemské klenoty a tam upieral svoj zrak.Plamienky hriali,no tuhnúce telo už nemohli oživiť.Šašov duch vnímal omnoho väčšie teplo,láskavé ruky rozhrnuli oponu nočnej oblohy,opatrne uchopili šašovho ducha,aby ho viedli,on vďačne stúpal,
Vetrík nadarmo pohládzal šašove vlasy,vrásky na jeho čele sa začali vyrovnávať,šašo prestal vnímať bolesť.
Voda rusaliek svieža a pramenistá,ťažko mohla nahradiť vodu života,ku ktorej sa nedočkavo ponáhľal šašov duch,smädný,unavený,ale vyslobodený.
,,Bol ako dieťa,tuším to nemal v hlave v poriadku,,- vraveli susedia,čo sa zhromaždili před šašovým domom.,,Blázon,pomätenec,cvok!,,kričali jeden cez druhého.
,,Bláznom patria kvetiny,,snažili sa im povedať rusalky.
Rusalky ozdobili šašovu hlavu kvetmi lekna.Potom nečujne zmizli.Ľudia však postŕhali biele kvety a vyhodili ich cez okno na ulicu.
,,Ten už naozaj nebol normálny,,povedal akýsi muž.,,Obložil sa kvetinami.,,
Vtedy ľudia uvideli zlato a drahokamy okolo šašových ruk a nôh.Vrhli sa na ne a začali si chvatne plniť vrecká.
,,Spával na zlate,pod hlavou mal drahé kamene!Skupáň starý!,,zneli rozhorčené výkriky.
Šašovo mŕtve telo prevracali z boka na bok,aby ich pozornosti neunikol ani jeden z klenotov.
,,Poďme odtiaľto,spustil sa vietor,,navrhol muž.,,Aj tak tu už nič nenájdeme.,,
Zatvorili dvere na šašovom dome.Dom osamel.
Šašo zostal ležať tak,ako ho nechali,celý pokrčený.
A elfovia – vládcovia vetra,rozdúchali ohne sylfov a tie objali šašovo telo a premenili ho na kôpku popola.Elfovia si brali celé hrste a rozvievali ho po poliach,zem ho prijímala,mohutne vyrašila pšenica.Rusalky rozprestreli popol na hladinách riek a rybníkov a voda od smútku zošedivela.Gnómovia si truhličky od pokladov naplnili popolom,odcupitali do svojich tmavých podzemných chodieb a spod zeme zaznelo žalostné requiem pre mŕtveho šaša.Pridal sa vietor,vzdutá voda riek a rybníkov,vo vzduchu sa zvíjali mihotavé plamienky elfov.
Ľudia sedeli v bezpečí svojich domovov,radovali sa zo zlata a drahokamov a spievali si veselé piesne.
Veď sa dokopy nič nestalo.Iba jeden šašo zomrel.